Alexander Stín sa narodil 23. októbra 1939 v Budapešti rodičom židovského pôvodu. V čase protižidovských perzekúcií žila rodina v Nových Zámkoch, ktoré sa po Viedenskej arbitráži stali súčasťou Maďarska.
Po internovaní v novozámockom gete sa dostal s matkou do nemocnice v Budapešti, kde sa v júni 1944 narodil jeho mladší brat Peter, ktorý sa konca vojny nedožil – zomrel tesne pred oslobodením na podvýživu. Zvyšok vojny prežil v Budapešti, spočiatku v chránenom byte, následne v gete, kde bol svedkom popráv Židov, náletov a nedostatku jedla a vody. Po oslobodení bývali v dome starých rodičov v Budapešti, neskôr sa vrátili do Nových Zámkov, kde Alexander nastúpil do ľudovej školy. Rodičia obnovili chod mäsiarstva, ktoré im bolo počas vojny arizované, ale po prevrate bolo opäť znárodnené spolu s ich domom. Strednú školu chemickú navštevoval v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia pracoval v priemyselnom kombináte. Už v októbri však musel narukovať na vojenčinu do Jindřichova Hradce a dostal sa až na pozíciu staršinu roty. Po skončení povinnej vojenskej služby v 60. rokoch, ktoré sa niesli v znamení politického odmäku, začal pracovať v Elektrosvite, kde si doplnil vzdelanie o štúdium diplomovaného technika bez inžinierskeho titulu. V časoch normalizácie v 70. rokoch začal popri práci pôsobiť aj v telovýchovnej jednote v Nových Zámkoch. Po nezhodách s vedúcim tajomníkom ÚV KSS Valentom na spartakiáde v roku 1985 bol presunutý na krajský výbor do Bratislavy a po roku 1989 sa dostal do Ústredného výboru Slovenského zväzu telovýchovy a kultúry (SZTK). Neskôr z tejto funkcie abdikoval z dôvodu podozrenia, že finančné prostriedky boli nespravodlivo rozdeľované medzi jednotlivé športové oddiely. Pri oslavách 10. výročia SZTK mu mala byť udelená plaketa, ale odmietol ju prevziať.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.