Tomáš Róth sa narodil 11. augusta 1942 v Nitre v rodine otca Karola Rótha a matky Margity Róthovej, rod. Schlesingerovej. Mama pochádzala z Trnavy, z veľmi chudobnej rodiny maliara Jakuba Schlesingera a matky Rozálie. Mala 4 súrodencov, ktorí po vojne žili v Izraeli. Po vydaji sa mama presťahovala za otcom Karolom do Nitry.
Počas II. svetovej vojny sa Tomáš spolu s matkou ukrýval v pivnici, kde ich v susedstve chránil kresťanský manželský pár riskujúc vlastné životy. Ukrývali sa od roku 1942 v Nitre v mestskej časti Párovce. Otec Karol Róth bol odvlečený do koncentračného tábora. Napriek veľkej matkinej snahe sa nepodarilo získať o jeho osude žiadne informácie. Matkini súrodenci taktiež prežili a po návrate z koncentračných táborov sa vysťahovali do Izraela.
Po vojne sa Tomášova mama vydala za Eduarda Deutcha, ktorý sa pre Tomáša stal skutočným otcom a Tomáš ho takto aj oslovoval. Presťahovali sa z Nitry do Nových Zámkov. Z tohto druhého maminho manželstva sa narodila sestra Erika. Eduard Deutch sa počas vojny pravdepodobne ukrýval, v koncentračnom tábore nebol. Nikdy o tomto období nehovoril.
Tomáš bol doma vychovávaný v duchu židovského náboženstva, otec Eduard dodržiaval všetky princípy náboženského života.
Keď mal Tomáš 6 rokov, začal navštevovať základnú školu „Flengerku“. Maturoval na 11 ročnej strednej škole v Nových Zámkoch. Poznámky na svoj židovský pôvod si od spolužiakov občas vypočul. Doma mu rodičia vysvetlili, o čo ide. Učitelia antisemitské poznámky nemali. Aj keď všetci vedeli, že je Žid, mal dobrých kamarátov a nikto sa nad tým nepozastavoval.
Rodičia žili čulým spoločenským životom a mali často návštevy. Tomáš ako dieťa bol niekoľkokrát prítomný, keď sa rozprávalo o politických procesoch, tiež o procese s Rudolfom Slánským. Rodičia boli protikomunisticky naladení a procesy odsudzovali. Navonok však proti režimu nevystupovali.
V tých detských rokoch sa hrával s kamarátmi, najmä futbal, prípadne navštevoval kino a pod. Stretával sa s rovesníkmi aj v rámci židovskej komunity. Chodili do synagógy, dodržiavali sviatky.
Do synagógy prestal chodiť až v období, keď začal navštevovať strednú školu. Cítil, že to v totalitnom režime nebude dobré. Sviatky svätili už len doma.
Po strednej škole nastúpil na Pedagogickú fakultu v Nitre. Vyštudoval odbor slovenčina, ruština a občianska výchova. Po ukončení štúdia nastúpil na základnú vojenskú službu v Komárne.
Po vojenčine začal v roku 1965 učiť v obci Semerovo pri Nových Zámkoch. Tomáš postupne učil na základných školách v Bánove a Dvoroch nad Žitavou. V roku 1977 dostal ponuku, aby išiel pracovať na odbory – vtedy na okresnú odborovú radu v rámci ROH (Revolučné odborové hnutie). Tu pôsobil 14 rokov. Z titulu svojej odborárskej funkcie musel byť členom Komunistickej strany.
Udalosti v roku 1968 Tomáš intenzívne prežíval. Neveril, že by obrodný proces mohol byť zmarený vojenskou silou. 21. august ho zastihol v obci Tekovské Lužany, odkiaľ pochádzala jeho manželka.
Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy došlo ku koncu obrodného procesu. Postupne prišli tzv. previerky, mnohí boli zo strany (komunistickej) vylúčení. Tomáš chcel zostať učiteľom, preto sa musel novovzniknutej situácii prispôsobiť.
Tomáš pracoval na Okresnej odborovej rade ROH, spolu s ďalšími jedenástimi kolegami. Občas si spolu sadli na pivo a vtedy si hovorili, že pomery v Československu sú jedno veľké divadlo. Nikto z nich nebol presvedčený o tom, že to čo sa deje je správne. Navonok však Tomáš vystupoval v intenciách oficiálnej línie, inak by na druhý deň prišiel o zamestnanie. O Charte 77 hovorili, ale len v súkromí.
V osemdesiatych rokoch Tomáš cítil rastúcu nespokojnosť v spoločnosti a veľakrát si medzi priateľmi povedali, že toto nemôže dlho vydržať. Otvorene či oficiálne sa však nevyjadroval. Myšlienky glasnosti a perestrojky podporoval.
O udalostiach roku 1989 sa dozvedel z médií a intenzívne ich prežíval. Očakávania mal smerom k demokracii, slobode slova, konkurencie v obchode a že sa životný štandard bude postupne zvyšovať.
Po 1989 začal Tomáš navštevovať príbuzných v Izraeli. Dcéra sa po maturite vysťahovala do Izraela, ukončila vysokoškolské štúdium učiteľstva a vychovala dve deti. Otvorila sa možnosť cestovať, Tomáš však o emigrácii neuvažoval.
ROH bolo v roku 1990 zrušené, Tomáš sa vrátil do školstva a začal učiť na základnej škole. Posledných päť rokov pred dôchodkom bol menovaný za riaditeľa Základnej školy v Kolte.
Od roku 2002 je Tomáš na dôchodku. Popri dôchodku ešte rok učil na troch základných školách. Potom už trávil čas doma a v letnom období navštevuje dcéru v Izraeli.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.